nedeľa 3. októbra 2010

Chudnime spolu - maja1

Tak som sa vrátila. Trošku v inej podobe,na inej stránke,ale som to ja. Takže baby,začneme od začiatku. Čo poviete?

Pre tie,alebo tých,čo ma nepoznajú,by som sa trošku predstavila. Volám sa Mária,ale v písaní na túto tému ma poznajú pod menom maja1. Tak nejak mi to prischlo.Moje blogy chcem venovať téme okolo chudnutia,popísať svoju cestu za štíhlou postavou,zaoberať sa radami,ale aj pocitmi pred aj po schudnutí,ako aj bežnými  postrehmi z nášho života. Boj s nadbytočnými kilogramami som zvádzala dlhé roky. Dá sa povedať,od školských liet až po zrelý vek. Úspechy? Hm...teraz viem,že až na ten posledný hádam žiadne. Snáď ešte jeden,neskôr sa k nemu určite vrátim. Hoci netrval dlho,nespájala by som to s jojo efektom. Príčina bola skôr v tom,že som otehotnela,prišli deti a viezla som sa v tom zas. Schudnúť len dočasne,kým sa nedostaví jojo efekt, predsa nemôžeme  nazývať úspechom. Teraz viem,že to je dokonca ešte horšie,ako keby som sa o to nepokúsila vôbec. Na svojom "vrchole " som mala 86 kíl na 160 cm výšky. Postava nekonfekčná,čo som ledva navliekla cez boky,v páse dosť odstávalo. Pre lepšiu predstavivosť - ako keď na fľašu navlečiete valec. Najlepšie sedeli sukne do gumy,široké blúzky. Konfekčné číslo,ak sa dá vôbec v tomto prípade hovoriť o konfekcii,ani neviem...48 ?(s prižmúrením oboch očí trochu) až 52...podľa strihu.  Dnes si  už môžem hrdo  povedať, že som konfekčná !!! A prevažne s  číslom 38. Moja hmotnosť sa ustálila  na 60-62 kilogramoch. Dnes už o svojej hmotnosti dokážem rozprávať otvorene,viem sa už na mnohých veciach  aj pobaviť,hoci často mi pri nich do smiechu nebolo.

Som tučná...áno som,ja viem,ale schudnúť sa nedarí a hádam to nie je so mnou až také hrozné. Pozorujem ženy vo svojom okolí. Samozrejme,že tie tučné a porovnávam sa. Kladiem si otázku ."Som tučnejšia ako táto?" Asi nie...určite nie,takýto zadok a brucho predsa nemám.!!! Sukne do gumy,široké blúzky,všeličo sa schová, no hlavne to,čo nechcem vidieť ani ja. Žijem si v podstate šťastne. V práci sa mi darí,doma aká taká pohoda,mám priateľov a spoločenské akcie?? Hm,pokiaľ to ide, snažím sa im vyhnúť a ubezpečujem samú seba,však ich ku šťastiu ani veľmi nepotrebujem. Ale ... nech si opakujem stokrát slovíčko nepotrebujem,aj tak viem,že nehovorím o tej ktorej akcii či udalosti,naopak, po nej by som aj túžila,ale hovorím o pocitoch,či  skôr o strachu z toho,čo bude nasledovať. Obliecť sa ...kúpiť niečo vhodné,nebodaj ešte aj také,čo by sa mi  páčilo,do čoho  by som sa navliekla a vyzerala v tom ako-tak prijateľne,to je predsa nadľudský výkon. V mysli počítam koľko dní mi ešte zostáva. Voľných dní,keď môžem obiehať celé mesto,ísť z obchodu do obchodu,skúšať. Ako ja túto činnosť neznášam !!.Najhoršie sú pre mňa kabínky. Také tie tesnejšie,alebo tie, čo majú zrkadlá všade,že sa vidíš spredu,zozadu,zboku,odhalia nemilosrdne všetko. A v takýchto okamihoch nenávidím samú seba. Poznáte to. Opäť sa presvedčím,že výber veľký veru nie je,hoci obchody sú plné.Pár prijateľných kúskov predsa len beriem na skúšku. Neviem prečo sa človek ako ja nevie poučiť na vlastných chybách,či skôr skúsenostiach. Rvem na seba sukňu či šaty...podarí sa, ale von z nich,to už je ťažšie.Oblievajú ma "smrteľné poty",bojím sa,že prasknú švy,či zips, v duchu nadávam.Na seba,na výrobcov. Na koho to vlastne šijú??!! Áno,uznávam,na guľu sa ťažko šije. Počujem hlas predavačky..."Tak čo,aké sú Vám?" Ufff....snažím sa dostať zo šiat,či sukne von. Podarilo sa.Rýchlo sa obliekam,podávam šaty predavačke, no...pritesné,tu mi to odstáva,hľadám výhovorky. Prejdem takto dvakrát celé mesto,mám hnev sama na seba,no zároveň sa ma zmocňuje smútok a  panika. Nemám čo na seba!! Viem,napokon na poslednú chvíľu predsa len čosi zoženiem. Ale nie to,čo by som chcela,čo by som si predstavovala a čo by sa mi aj páčilo.Kúpim to,čo oblečiem,čo mi v tú chvíľu sadne najlepšie. Spoločenskú akciu pretrpím,necítim sa dobre v oblečení a to sa odrazí na mojej nálade,komunikácii. Neviem sa dočkať konca,som rada ak otvoríme po nej dvere bytu a ja môžem zo seba všetko zhodiť. Koľko stáli šaty,ktoré možno už nikdy neoblečiem ma privádza do šialenstva a depresie. A líham si s predsavzatím...Od zajtra chudnem !!!
                                                                       maja1

17 komentárov:

  1. Tento komentár bol odstránený správcom blogu.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Majka smejem sa hlavne na tom porovnávaní. Ja tiež idem s niekym a poviem :"mám väčšiu riť ako hentá...?" ano je to tak, ale to uspokojenie ked ti niekto povie " ale nie ". Konečne som sa ne ten blog prebojovala a som rada že píšeš. Drž sa. Inak aj ja od včera chudnem cha cha... Svetlana

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ahoj Majka,
    (kontakt mám od Svetlanky)tak som si pri čítaní tvojich riadkov vybavila svoje posledné nakupovanie na akciu, na ktorú som veľmi chcela ísť... Po skúšaní hádam aj 15-ich modelov som musela vziať to, čo ako tak sedelo a plná hnevu na seba a tak trochu aj na celý svet som šla domov. V hlave plno myšlienok o tom aká som neschopná dať si do poriadku to, čo mi robí problém vlastne po celú pubertu a dospelosť. Slzy na krajíčku, že si neviem dať rady s vlastným sadlom. Áno je to tak. Keď sa mi podarí znormalizovať, začnem pracovať na pláne a chcem to všetko s úplnou vážnosťou zobrať útokom. Podporu mám v známych s podobným cieľom (napr.Svetlanka), ale vždy to stroskotá na mojej nedisciplinovanosti a nepravidelnosti. Potom hľadám podporu na webe a podobne. Dúfam, že sa budem k tvojim príspevkom vracať a nájdem v nich radu a podporu...Hanka

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Majka, tento článok, akoby bol celý o mne. Celý život žijem s tým, že sa s niekým porovnávam, samozrejme s rovnako postihnutými ženami, moja spokojnosť však trvá len dovtedy, kým mi neskríži cestu nejaká chudulienka a všetko je zrazu fuč.Veľmi si beriem k srdcu názory okolia, ich pripomienky, čo ma veľmi ničí. ja viem, nemala by som, ale akosi som tak naprogramovaná.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tak som prišla z cvičenia myslela som si že si dám len acydko ale robila som na zajtra pomazánku a dala som si dva male kusky. Ale moc si to nepripuštam ved som makala. Regina kašli na názory čo ty vieš čo užiera zase ich. Kup si niečo pekne a poteš sa,. Majka napíše isto niečo povzbudivé

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Majko, je to super!!!!!
    Moc se těším na pokračování.
    Ina

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Majka, blahoželám k založeniu blogu!
    Určite sem budem chodiť po inšpiráciu :-)))

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Majko,
    už mám založených asi pět účtů v naději, že budu konečně zaregistrovaná v Tvém blogu, ale je to pro mě ještě těžší než shodit nějaký ten kilogram.
    Prosím o podrobnou radu i v tomto směru, nechci být anonym. Ivana

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Ivka,vidíš,napokon sa to podarilo...a verím,že sa podaria zhodiť aj kilá. A budem sa snažiť minimálne raz za týždeň čo si tu hodiť.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Nepodařilo úplně. Já bych se chtěla přihlašovat jako Ty nebo Regina rovnou pod jménem.
    Už se těším na další článeček.

    OdpovedaťOdstrániť
  11. uz sa tesim na pokracovanie... dalej, dalej :))

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Majko, a jak to bylo dál? Těch světlých zítřků už jsem si naslibovala (vždycky s plným žaludkem anebo po nějakém trapném zážitku).
    Jak např. dneska. Byla jsem v kině, kde jsou krásná pohodlná křesla, naštěstí pro mě i dvojkřesla ... Iva

    OdpovedaťOdstrániť
  13. to před tím jsem byla já Majko
    Serafínka, nevím jak se tam dostat jinak

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Tak jsem si konečně našla chvilku Ti sem něco napsat-hihi-přeji Ti,aby to tu krásně fungovalo jak má a občas juknu ... objímám všechny hubnulky a pááááááááá kolmery.cz

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Teším sa, že som Ťa našla. Anka55

    OdpovedaťOdstrániť